Preskočiť na obsah 
Jedna z najväčších nízkonákladových aeroliniek v Európe, maďarský Wizz Air, prechádza turbulentným obdobím. Spoločnosť, ktorá dlhé roky budovala svoju prítomnosť na letisku Schwechat, sa rozhodla k zásadnému kroku – postupne opustí rakúsku metropolu a presunie svoju pozornosť na Slovensko. Zatiaľ čo pre Viedeň je to tvrdá rana, Bratislavu čaká historický moment a doteraz nevídaný rozmach.
Koniec jednej éry vo Viedni
Wizz Air vstúpil na viedenský trh s veľkými ambíciami. Rakúske hlavné mesto ponúkalo obrovský potenciál – moderné letisko, širokú spádovú oblasť a ekonomicky silných cestujúcich. Realita sa však ukázala ako príliš nákladná. Spoločnosť v septembri oznámila, že svoju základňu vo Viedni definitívne zatvorí. Prvé dve linky, do Bilbaa a Londýna-Gatwicku, ukončí už koncom októbra 2025. Zvyšné lety a tri lietadlá budú postupne odchádzať, až sa celý proces zavŕši 15. marca 2026.
Dôvod je jasný – náklady. Vysoké letiskové poplatky, dane a ceny pozemných služieb podľa vedenia aerolinky znemožňujú udržať ultra-low-cost model, na ktorom Wizz Air stavia svoju stratégiu. Viedenský Schwechat tak stratí jedného z najvýznamnejších hráčov v segmente lacných letov, ktorý prevádzkoval približne päť lietadiel a viac než dve desiatky liniek do dvadsiatich krajín.
Bratislava získava životnú šancu
Na druhej strane rieky Dunaj sa píše úplne iný príbeh. Bratislava sa stane novým kľúčovým uzlom Wizz Air a po prvýkrát v histórii tu spoločnosť otvorí svoju základňu. Už 14. novembra 2025 dorazia na Letisko M. R. Štefánika dve moderné Airbusy A321neo, ktoré tu budú bázované. Tento krok je považovaný za historický míľnik pre slovenské civilné letectvo a otvára dvere k dynamickému rastu.
S novou základňou prichádza aj bohatá ponuka destinácií. Wizz Air spustí 13 nových liniek, ktoré pokryjú atraktívne dovolenkové aj obchodné trhy. Cestujúci sa dostanú priamo z Bratislavy do Atén, Barcelony, Malagy či Neapola, pribudne aj Palermo, Alicante, Bazilej či Lamezia Terme. Zaujímavým doplnkom je vnútroštátna linka Bratislava – Košice, ktorá má lietať denne a ponúknuť ceny už od dvadsiatich eur. Pre Slovensko to znamená zmenu paradigmy – mnoho cestujúcich, ktorí doteraz automaticky smerovali na Schwechat, získa pohodlnú a lacnú alternatívu priamo doma.
Čísla hovoria jasne
Doteraz Bratislava odbavovala približne dva milióny cestujúcich ročne. Príchod Wizz Air a otvorenie základne môže toto číslo posunúť k trom miliónom, čo by znamenalo návrat na úroveň pred pandémiou a zároveň štart novej éry expanzie. Manažment letiska už avizuje, že bude musieť zlepšiť infraštruktúru a pripraviť sa na vyšší nápor pasažierov. Aj samotný štát sleduje situáciu s napätím, pretože Bratislava by sa mohla z turistického aj obchodného hľadiska dostať na mapu úplne iným spôsobom než doteraz.
Dôsledky pre cestujúcich a trh
Z pohľadu cestujúcich je odchod z Viedne a príchod do Bratislavy dvojsečnou zbraňou. Rakúšania stratia lacné možnosti z domáceho letiska, no Slováci naopak získajú výrazne viac spojení. Pre regionálnu dopravu to znamená aj konkurenčný tlak na železnicu – práve vnútroštátna linka do Košíc môže odlákavať pasažierov z vlakov, čo už spustilo diskusiu o férovosti dotácií a reálnej potrebe leteckého spojenia na tak krátkej trase.
Z makro pohľadu ide o ďalší príklad, že nízkonákladové aerolinky sa stále rozhodujú podľa ekonomiky prevádzky. Viedenské náklady sa ukázali ako neudržateľné, zatiaľ čo Bratislava dokázala ponúknuť dostatočne atraktívne podmienky. Pre Wizz Air je to šanca posilniť svoju pozíciu v strednej Európe a priblížiť sa viac slovenským a českým pasažierom.
Budúcnosť Wizz Air v regióne
Wizz Air dlhodobo hľadá nové trhy a príležitosti. Presun z Viedne do Bratislavy tak zapadá do stratégie aerolinky byť silne prítomný tam, kde dokáže generovať rast s čo najnižšími nákladmi. Očakáva sa, že ak sa projekt v Bratislave osvedčí, môže dôjsť k ďalšiemu rozšíreniu bázy a príchodu ďalších lietadiel. Pre Letisko M. R. Štefánika by to znamenalo stabilnejšiu budúcnosť, pre Wizz Air zasa pevnejšie zakotvenie v regióne, kde o lacné lety rozhodne núdza nie je.